Junior Internet
JuniorInternet 2016
Ako by malo Slovensko viesť Európu?
Napísala: Simona Stuľaková II.FL
Tento rok bude pre slovenskú politiku a Slovensko ako také veľmi dôležitý. Slovensko sa totiž v roku 2016 po prvýkrát ujme rotujúceho predsedníctva Rady Európskej únie.
No objavujú sa otázky: Ako by vlastne Slovensko mohlo prispieť do Európskej únie?
Čo by malo a čo naopak nemalo robiť?
Ako sa vysporiada s problémami?
Napríklad s nekončiacou témou: Utečenci!
Pustiť či nepustiť ich do nášho každodenného života? A keď ich prijmeme, čo ďalej? Nebude panovať medzi našincami a utečencami nevraživosť? Čo by v takom prípade mali zástupcovia Slovenska robiť?
Na tieto otázky majú občania Slovenska rôzne názory. Každý z nich by bol najradšej, keby zastupoval Slovensko on a mohol tak predložiť svoje nápady a sťažnosti. Vyjadriť sa k momentálnym problémom a možno ich aj pomohol vyriešiť. Ale povedzme si na rovinu. Keby sa im táto možnosť naskytla, ohrnuli by nad tým nosom. Iní by sa vyhovárali, ďalší by to možno prijali. Ale to by v Európskej únii bol ešte väčší chaos ako je momentálne. Veď si len predstavte! Do predsedníctva vstúpi neinformovaný a iracionálny člen, ktorého názory by boli brané vážne. No nič dobrého by z toho nevzišlo.
Ale aj napriek tomu sa na slovenských fórach, blogoch, stránkach a v rôznych komentároch rozoberajú „politické“ témy. Ako som už uviedla vyššie. Najobľúbenejšou témou týchto rozhovorov je kauza, ktorá začala pred niekoľkými mesiacmi. Utečenci. Pre ľudí je to nevyčerpateľná studňa na konšpirácie.
Slovenská populácia sa rozdelila do niekoľkých skupín. Podľa názorov, aký majú na utečencov a spolunažívanie s nimi.
- Odmietavý postoj (nevraživý):
Ľudia odmietajú myšlienku spolunažívania a odsudzujú tých, ktorí ju podporujú. Sú to skupiny s až nenávistným postojom. Organizujú protesty často sa končiace zásahmi polície.
Táto skupina ľudí je presvedčená o tom, že utečenci na našom území nemajú čo robiť a mali by ho opustiť.
Skupina takýchto jedincov pripomína (aspoň mne) ľudí sympatizujúcich s rasizmom.
- Odmietavý postoj (z racionálnych dôvodov):
Ľudia s týmto postojom sa opierajú o racionálne dôvody, prečo by sa utečenci nemali dostať na našu pôdu. Týmito dôvodmi sú:
a) Zabratie pracovných miest - strach o svoje pracovné miesto je pochopiteľný. Veľa cudzincov preukazuje diplomami a inými dokumentami svoje vzdelanie. A žiada prácu hodnú ich intelektu. Ale ako si tým môžeme byť istí?
b) Neznáme choroby - mnoho ľudí a aj lekárov sa obáva neznámych chorôb, ktoré by so sebou cudzinci mohli priniesť. Oni by síce prišli bez jediného príznaku, pretože sú na tieto vírusy zvyknutí. Ale taký obyčajný Slovák, ktorý nechodí na dovolenky? Ten je omnoho náchylnejší tomuto vírusu podľahnúť.
c) Strach – ľudia sa boja neznámeho. Môžeme to pozorovať aj v histórii. Koľko času ubehlo, kým sme sa dostali tam kde sme? Za to všetko môže prevažne strach. Občania našej republiky sa boja o svoje zdravie, deti, zamestnanie...
Je mnoho vecí, pre ktoré sa obávajú pustiť neznáme do svojich životov. A narastajúca kriminalita v nemecky hovoriacich krajinách, ktoré prijali najväčšie množstvo utečencov, ľudí neupokojuje. Pred nedávnom vysielali v nemenovaných novinách reportáž. Tá sa týkala mladistvých delikventov, ktorí obťažovali ženy. Títo mladícipochádzali z utečeneckého tábora neďaleko nemeckého mesta, v ktorom sa incident odohral.
Muži sa obávajú o svoje manželky a dcéry (ako už mnohí vedia, vo východných kultúrach sa žena považuje za podriadenú a musí „slúžiť“ mužovi).
- Neutrálny postoj:
Tento názor zastáva značné množstvo ľudí. Ľudia zaradení do tejto skupiny sú zmierení s názormi politikov. Snažia sa čo najlepšie vychádzať s ostatnými. Ale keď sa im niečo znepáči, neboja sa otvoriť ústa. Sú toho názoru, že všetko sa dá, keď sa chce. Ale aby to mohlo fungovať, musí to chcieť aj protistrana. Je to skupina snažiaca sa o kompromis medzi komunitami.
- Pozitívny postoj:
Ľudia nemajú problém prijať utečencov. Sympatizujú s nimi a pomáhajú im, aby si zvykli na nové prostredie a pravidlá. Takíto ľudia sa zväčša nachádzajú v utečeneckých táboroch a pomáhajú, kde je potrebné.
- Flegmatický postoj:
Nemajú vlastný názor. Je im ukradnutý spoločenský vývoj Slovenska. Nezaujímajú sa o dianie v svojom okolí. Ak ich niečo zaujme, tak to prináša prospech iba im. Jednou vetou: Je im jedno, čo sa deje a už vôbec ich nezaujímajú utečenci.
Vláda by sa mala zamerať hlavne na to, ako zbaviť svoj ľud strachu. Zabrániť zvyšovaniu incidentov, aké sa dejú v Nemecku a iných krajinách, ktoré prijali utečencov. Utečenci by si mali uvedomiť svoje terajšie postavenie. Ak by sa nedokázali chovať podľa platného zákona, dané štáty majú právomoc vyhostiť ich. Najlepším spôsobom by teda bolo ustanoviť jasné pravidlá:
Utečenci by sa mali správať ako slušní občania a rešpektovať práva ostatných obyvateľov (štátu, mesta, obce, domu.....). Samozrejme musia dodržiavať v krajine platný trestný zákonník.
Ak sa chcú uplatniť v takom zamestnaní, aké vykonávali v svojej domovine, musia byť preskúšaní v danej oblasti kompetentným vykonávateľom tejto činnosti (doktorom, inžinierom, magistrom,.....) s dlhoročnou praxou.
Pri sobáši sa musia preveriť jeho doklady. Pre prípad, či už nie je ženatý s jednou alebo dokonca viacerými ženami (polygamia).
Tieto pravidlá sú prevažne pre mužov. Pretože prevažnú časť zločinov páchajú muži. Ženy v ich kultúre nesmú takmer nič. Sú preto menšou hrozbou ako opačné pohlavie.
V nedávnych dňoch jeden internetový portál (beo.sk) informoval verejnosť so šokujúcimi správami.
Obsah tohto článku bol takýto:
„Viaceré mestá v Nemecku zažili počas silvestrovských osláv vlny sexuálneho obťažovania a znásilnení. Médiá o týchto udalostiach spočiatku mlčali, no tlak verejnosti ich nakoniec prinútil uznať, že v Kolíne, Hamburgu, Stuttgarte a iných, nielen nemeckých mestách bolo sexuálne obťažovaných niekoľko desiatok až stoviek žien, a to všetko mužmi s „migračným pozadím“ alebo „arabským/africkým“ vzhľadom. Policajné orgány postupne prijímajú hlásenia od poškodených žien.“
Pri takýchto správach sa nejednému zdvihne žalúdok. A to je iba úryvok z daného článku. Pod textom bolo niekoľko nelichotivých vyjadrení na arabskú/ africkú menšinu. Avšak nesmieme sa čudovať ich pohoršeniu.
Podľa môjho skromného názoru by sa to malo čo najrýchlejšie riešiť. Čo sa týka samotných utečencov ja osobne s nimi nemám problém. Ale čím ďalej, tým viac sa prikláňam k názoru, že ak sa neprestanú správať takto neuvážene a agresívne voči európskym ženám, mali by odísť. Nechcem ich všetkých odsudzovať. Ale keď to bude stále pokračovať a vyúsťovať do niečoho horšieho, mala by vláda navrhnúť ich presun.