Aktuality

Napísali Mgr. Erika Bobiková, Mgr. Hedviga Šľachtová, jazyková korekcia PhDr. Bibiána Lojanová, 1. 10. 2021

9. september je Medzinárodný deň povedomia o fetálnom alkoholovom syndróme. Fetálny alkoholový syndróm je súbor telesných a mentálnych vývinových vád plodu, ktoré vznikajú následkom konzumácie alkoholických nápojov v tehotenstve. Úplne rozvinutý fetálny alkoholový syndróm (FAS) sa vyskytuje u 0,2 - 2 detí z 1 000 živonarodených detí. Na Slovensku je to asi 250 detí ročne.

Napísala PhDr. Martina Ďurišinová, kariérový poradca, 28.9.2021

V školskom roku 2020/2021 sme po 4-krát obhájili titul "Škola priateľská k deťom" v spolupráci so Slovenskou nadáciou pre UNICEF.

Napísal Mgr. Marcel Makovič z listu organizátora kampane Petra Rozsára, 26.9.2021

Milí študenti, milí kolegovia,

dovoľte nám pozvať Vás do kampane zameranej na podporu zdravého, bezpečného a udržateľného dochádzania žiakov, študentov či pedagógov do škôl - Do školy na bicykli 2021. Už siedmy ročník kampane sa uskutoční v dňoch 27. septembra až 8. októbra 2021. Súčasťou kampane je aj súťaž o hodnotné ceny pre školy, žiakov či pedagógov v celkovo troch súťažných kategóriách - najaktívnejšia škola, najkreatívnejšia škola a pedagóg s najväčším prínosom.

V súťaži môžete vyhrať stojany na bicykle pre Vašu školu, konzultáciu dopravného riešenia v okolí Vašej školy či vecné ceny pre žiakov aj pedagógov. Registrujte sa už dnes na www.doskolynabicykli.sk !

Hoci kampaň v názve hovorí o bicykloch, jej cieľom je podporiť akýkoľvek spôsob prirodzeného pohybu pri dochádzaní do školy. Okolie našich škôl je čoraz vo väčšej miere obliehané automobilmi. Deti pri vstupe do školy dýchajú znečistený vzduch a čelia stresovým a často nebezpečným situáciám. Školské dvory sa nám pomaly menia na parkoviská. Takto by predsa nemali vyzerať školy 21. storočia!

Kampaň pre podporu prirodzenej a zdravej školskej mobility nie je len súťažou. Ponúka riešenia, príklady dobrej praxe zo škôl na Slovensku a príbehy, ktoré rozbicyklovali školy. Viac nájdete na webe kampane www.doskolynabicykli.sk a na sociálnych sieťach. Vyhlasovateľom kampane je Ministerstvo dopravy a výstavby SR, organizátorom je Cyklokoalícia. Partnerom kampane je Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Tešíme sa na Vašu účasť!

Napísala Mgr. Zdenka Chromišinová, asistentka, 26.9.2021

Nečakaj! Obnov si platnosť svojho preukazu už teraz.

S platným preukazom ISIC/EURO<26 získaš možnosť:

• Denne šetriť svoje vreckové a učiť sa efektívne nakladať so svojimi peniazmi.
• Využiť vďaka preukazu zľavy na viac ako 150 000 miestach na Slovensku a vo svete.

Napr. v kine, v autoškolách, pri nákupoch oblečenia, školských a športových potrieb, kníh, pri stravovaní, športovaní a cestovaní. Zoznam všetkých zliav nájdeš tu https://isic.sk/zlavy-na-slovensku/

Využiť svoj preukaz na študentské cestovné vo viacerých SAD pri platbe v hotovosti a až 75% zľavu na vlaky v Čechách aj počas letných prázdnin a ušetriť na jedinej ceste napr. do Prahy až 10€. (platí aj pre maturantov)
Uplatniť si nárok na ISIC paušál len za 9€, s výhodným balíkom volania, SMS/MMS a mobilných dát. Viac na isicpausal.sk. Alebo využiť zľavu 5€ mesačne na bežné paušály v Orange.
Uplatniť si nárok na celoročné cestovné poistenie len za 13,50€ http://isic.sk/poistenie-istotka

Info_ISIC_revalidacia

Z mailu Mgr. Andrei Gajdošovej, vedúcej referátu investícií a technických činností, odbor školstva
Úrad Košického samosprávneho kraja, 17.9.2021

Pozývame Vás na zaujímavú aktivitu, ktorá bude realizovaná aj s podporou Košického samosprávneho kraja a predsedu KSK. Veríme, že podujatie osloví Vás mladých ľudí.
Zároveň Vám ponúkame možnosť prezentovať Vaše úspechy (hlavne technické, výrobky, vynálezy, úspechy v oblasti IT a technológií) priamo na podujatí.

TlacovaSpravaNEW.pdf​​​​​​​

Do fotogalérie bol pridaný nový album Galéria najlepších 2020/2021.

Napísala Jana Myšlanová, III. PSB, ŽŠR, jazyková korekcia Mgr. Adela Makšimová, 9.9.2021

Dnes 9.9.2021 je Deň obetí holokaustu a rasového násilia a Svetový deň prvej pomoci. Začítajte sa do článku, ktorý napísala naša žiačka. 

Žlté svetlo

Spravil som to. Práve som... navždy som zavrhol...

Počas toho, ako píšem tieto riadky mi je jasné, že som jednou nohou v hrobe, ale skutok, ktorý som práve učinil ma priviedol späť do minulosti. Je to presne štyridsaťpäť rokov, čo som to tajomstvo v sebe držal ako v Pandorinej skrinke. Nemám silu spísať tu všetko, čo by som chcel... ale s toľkou ťarchou už nevládzem dýchať. Spína mi hruď, cítim, ako mi krv pomaly tuhne v žilách. Je to aj preto, že sa na sklonku januára poriadne ochladilo, a zem už tak nehreje. Sme v podzemnom bunkri sme - odsúdení.

Trasúcou rukou teda konečne vám ponúknem svoj osud. Prezradím, čo sa mne, Nemcovi Hansovi naozaj stalo. Odmalička som vyrastal len s mamou a otcom, brat či sestra mi neboli súdení. Rodičia mi dávali všetku lásku, ktorú som ako dieťa potreboval. Doteraz sa pamätám na mamine smaragdové oči a kučeravé vlasy, za ktoré som ju neraz potiahol. Fascinovali ma. Nesmiem zabudnúť na jamky, ktoré jej lemovali lícne kosti, keď sa usmiala. Otca si pamätám ako urasteného chlapa s modrými očami a farbou vlasov ako slnečné lúče, čo spaľovali zem. Bol mojím vzorom, odvážnym a zdatným vojakom, ktorý bráni krajinu, vlasť a svoju rodinu. Mama pracovala ako opatrovateľka starých ľudí. Otec jej to vyčítal, vraj máme dostatok peňazí, a preto sa nemusí takto ponižovať. Mama ho, ale nepočúvala a do práce sa vždy tešila.

Jedného dňa bol otec v službe a ja som nedočkavo doma čakal mamu, ktorá opatrovala starú pani len o dva bloky od nášho domu. Pamätám sa, že som bol hladný a nedočiahol som na chlieb na poličke. Mal som len šesť rokov. Vždy mi večeru starostlivo pripravia na stôl, no otec si ju asi uchmatol skôr. Vybral som sa za mamou. Cestu som poznal veľmi dobre, no tma na ulici podnecovala moju detskú fantáziu. Vedel som, že pouličné lampy by mali každú chvíľu zažnúť. Ani to ma neposmelilo. Len pár krokov mi chýbalo k tomu, aby som sa dostal k domu pani Schmidtovej, keď som začul opilecký smiech. Boli to štyria vojaci, ktorým už skončila šichta a namierili si to rovno do pohostinstva. Bolo jasne vidieť, že si cestou už dali do nosa. Napriek tomu, že otec nikdy nepil, už ako malý som vedel, čoho sú takí ľudia schopní. Zrazu ma v myšlienkach prebudil hlas mojej mamy. Lúčila sa so starou pani a uberala sa domov. Už už som chcel vybehnúť spoza kríku a objať ju, keď na ňu jeden z tých chlapov zavolal. Už neviem, čo to bolo, ale videl som na mame, že sa bála. Snažila sa utiecť, no schytil ju a strelil jej poriadnu facku. Mama ležala nehybne na zemi. Ja, učupený v kríku, som sa nevedel ani hnúť. Nechali ju tam. Po chvíli som sa odvážil vybehnúť za ňou. Volal som na ňu, prihováral sa k nej, hladkal som ju po líci... neprebrala sa. Keď som sa ju pokúsil postaviť, kučeravé vlasy jej odkryli krvavú ranu na hlave. Spomenul som si, že mi pred spaním čítala rozprávku o zázračných slzách, ktoré uzdravovali a slzy, ktoré mi už dávno stekali po tvári som jej namieril na ranu. Človek by povedal, že som bol blázon, no ja som bol len dieťa. Milujúce dieťa, vychované pomáhať tým, ktorý to potrebujú. Slzy sa miešali s kvapkami krvi a vtedy som pochopil, že už viac nič nezmôžem.

Bola tmavá noc, nikde nebol nik, kto by mi pomohol. Nevydal som zo seba ani hláska. Ležal som tam s ňou do rána a rozmýšľal som... Zabil ju, mamu zabil. Bol to... vojak. Povolanie, ktoré som odmalička bral ako šľachetné a najväčším vzorom mi v ňom bol otec, sa behom jednej potemnelej noci stalo slovom, ktoré už nikdy viac v živote nevyslovím. Vtedy som znenávidel všetko. Nemeckých vojakov, celé Nemecko, vlasť, a vlastne - aj otca. Vinil som ho za to, že pracoval s takými ľuďmi. Nenávidel som ho. Nechcel som ho ani vidieť! Vykričal som mu všetko, čo sa v tú prekliatu noc stalo. V tú noc som cítil, že sa vzďaľujem z krajiny detstva, že som stratil svoj domov. Nechcel som chodiť do školy, nevychádzal som z domu a potajomky som utekal do chudobincov pre siroty a tváril sa, že som jeden z nich, aby som s otcom viac nemusel byť.

Ani neviem kedy, kde, ako a sirotou som sa stal. Otca som stratil už dávno predtým, ako umrel v boji. Nový domov som si našiel v hlbokom lese, kde som si postavil malú chalupu. Spoločnosť mi občas robili len túlavé psy, čo sa dali zlákať vidinou jedla. Každú jednu noc som mal pred očami obraz mamy, ktorá ležala na zemi a tie nemecké špiny ju obišli a ešte sa na tom smiali. Nemám už veľa času, kým nás tu v bunkri hlboko v lese tie špiny nenájdu, a tak budem písať rovno o tom, ako som nadobro zanevrel na celú nemeckú rasu.

Bol sychravý deň, kedy búrka zúrila a nebo naznačovalo predzvesť niečoho zlého. Započul som divný zvuk. Najprv som si myslel, že ma opäť svojou návštevou poctila svorka divých psov, no v kostiach som cítil, že to bude niečo iné. Schmatol som vlastnoručne vyrezanú palicu zo smrekového dreva a pobral sa von. Nebola ešte úplná tma, a tak som to dokázal aj bez lampáša. Ticho prerušilo hlasité zastonanie. Bol to človek. Nasledoval som stonavé zvuky, ktoré ma doviedli až k rokline. Vtedy som ho uvidel. Malý chlapec... Ležal tam a snažil sa postaviť, no už z diaľky som videl, že sa mu v nohe zakliesnil konár. Bál sa ma. Kričal, no nevedel som, či to adresuje mne, alebo sa zvíja od bolesti, ktorá musela byť ukrutná.

„Hilfe, hilfe.“ Povedal som a dlaňou som si ťukal na hruď, aby sa chlapec nevyplašil.

Chlapec stíchol. Pochopil, že mu nechcem ublížiť. Opatrne som ho vytiahol a zaniesol do chaty. Môj stôl, ktorý slúžil na krájanie rýb z neďalekého potoka, sa v okamihu zmenil na operačný stôl. Musel som oprášiť základy ošetrovania, ktoré nás učili v sirotinci, pretože som vedel, že chlapec to do rána nemusí prežiť. Našťastie konár sa nenachádzal v blízkosti veľkej cievy a neprerazil celú nohu. Musel som ho vytiahnuť, kým sa infekcia z toho špinavého dreva nerozšírila ďalej. Na upokojenie som mu dal bylinky, ktoré mi mama dávala, aby utíšila bolesť pri detskom poranení. Neviem ich názov, no viem, ako vyzerajú a v lese ich rástlo požehnane. Zabralo to a ja som mohol konať. Vzal som niekoľkoročnú fľašu chľastu a nalial som mu to opatrne do rany. Zvíjal sa, no musel niečo vydržať. Nalial som si ho aj na ruky a schytil som konár, ktorý som jedným ťahom vybral von. Bolo to rýchle a prekvapilo ma, že chlapec bol veľmi statočný. Boh vtedy stál pri nás, pretože krvi tieklo len málo. Nalial som tam ešte trocha chľastu a vybral som z truhlice šatku, ktorá patrila ešte mame. Nikdy som ju nepoužil, bola úplne čistá. Jediná čistá vec v tej chalupe, pretože prať sa mi veľmi nechcelo. Obvinul som mu nohu a poriadne som ju spevnil, aby som zabránil krvácaniu. Mal na sebe vestu a pod ňou len košeľu, ktorá bola už aj tak celá špinavá, tak som mu chcel dať niečo čisté. Zrazu som zatajil dych... Na košeli mal vyšitú, kedysi, žltú hviezdu. Bol to... Žid.

Aj napriek tomu, že som žil hlboko v lese a sám, vedel som, aké zverstvá sa dejú v celom Nemecku. Bol som celkom oboznámený aj s rozkazmi, ktoré ten diabol zadával a mútil hlavy stovkám ľudí, ktorí si mysleli, že konajú dobre. Vojaci, nie, tie špiny zabíjali nevinných ľudí. Obmedzovali ich ľudské práva a spravili z nich ľudské nič. Mňa si Führer svojimi rečami nezískal a už vôbec som sa ho nebál! Len by ma pri najhoršom zabil, a tým by mi vlastne urobil veľkú láskavosť. Vedel som, že pomôcť židovskému chlapcovi znamená len jedno. Smrť! Bol to len malý chlapec. Chlapec, ktorý mal veľký strach. Rodičia mu určite poradili,   aby utiekol, kým ich nechytia. Rozhodol som sa mu pomôcť. Chcel som ho tu ukrývať, kým mi to okolnosti dovolia. Bola to aj moja malá vojna – vojna proti tým, ktorí mi zabili matku. Vojaci ho chceli zmárniť a ja, ja ho neprezradím. Trvalo mi dlho, kým som z neho dostal nejaké slová. Volal sa Uriel. Vraj to znamená: moje svetlo je Boh. Sám som ho niekoľkokrát pristihol, ako sa modlí v kúte a prosí o pomoc pre matku, otca a dvoch bratov. Bolo mi jasné, že ich už neuvidí, no nechal som mu vieru v jeho sny. Nemal som to srdce. Strávili sme takto spolu pol roka, naučil som ho chytať ryby a brániť sa nožom. Akoby som cítil, že tú temnotu v mojom srdci Uriel pomaly vyhnal. Bál som sa len jedného, kedy nás tu nájdu.

Tieto riadky píšem s Urielom v objatí. Sme tu, hlboko v podzemnom brlohu. Prehľadávajú celý les... Cítim, že moja spoveď pred Bohom sa pomaly končí. Všade okolo počuť vybuchujúce granáty, už to nie je len hra na schovávačku.

Bože... Nedokázal som ho ochrániť, no dal som mu nádej. Nádej, že aspoň nachvíľu môže žiť pokojný život. Púšťam pero, pretože sa mi veľmi trasú ruky. Áno, bojím sa aj ja.  Kým neumriem, budem oboma rukami pevne držať toho malého židovského chlapca, ktorý mi žltou hviezdou rozžiaril môj temný život samotára. Porúčam sa do Tvojich rúk, Bože!

Napísala PhDr. Martina Gašparová, jazyková korekcia Mgr. Stanislava Markovičová, 6. 9. 2021

Počas víkendu sa naši štvrtáci Milan Ujjobbáď, Andrea Petrášová, Juliana Luteránová a Anna Holubová zúčastnili 17.ročníka Abilympiády, ktorú každoročne usporadúva Slovenský zväz Sklerózy multiplex.

Žiaci počas tejto akcie vykonávali odborné masérske činnosti pre pacientov, ktorým bola diagnostikovaná Skleróza multiplex. Sme radi, že sme opäť mohli prispieť na dobrú vec.

Vážená pani riaditeľka, pán riaditeľ, vážení učitelia, milí žiaci,

vitajte opäť v škole. Žiada sa mi povedať: cíťte sa tu ako doma, keďže viac ako polovicu minulého roka ste sa vzdelávali práve z vašej izby, obývačky či kuchyne.

Preskakovať pandemické prekážky nie je jednoduché, ale máme z roka na rok lepšiu kondičku, čo poviete? Zatiaľ čo kľúčovým slovom minulého školského roka bolo „dištančné vzdelávanie“, tohtoročným sa stáva „očkovanie“. Som rád, že nebudeme musieť zatvárať školy celoplošne, a tak sa zvyšujú aj vaše šance na riadne vyučovanie v škole. Osud triedy, v ktorej sa vyskytne pozitívne testovaný žiak na COVID, bude po novom vo vašich rukách. Platiť tu bude jednoduchá matematika. Po očkovaní alebo prekonaní vírusu máte šancu na výučbu v laviciach. Neočkovaných, žiaľ, čaká karanténa.

Milí školáci, pravdepodobne stojíte pred jedným z prvých „dospeláckych“ rozhodnutí, či sa dať alebo nedať zaočkovať. Verím, že túto zodpovednosť premeníte v správne rozhodnutie. Prajem si, aby ste sa rovnako „dospelácky“ a s rešpektom postavili aj k rozhodnutiu vašich spolužiakov o očkovaní. Všetkým nám ide o to isté – chceme ochrániť svoje zdravie a zároveň vrátiť život do starých koľají. Chodiť zas na festivaly, cestovať po svete a stretávať sa bez obmedzení.

Milí zamestnanci našich škôl, veľmi si vážim, že si aj vy uvedomujete dôležitosť očkovania. V Košickom kraji sa vás zaočkovalo už 64 percent, čo je viac ako priemer v bežnej populácii. Ďakujem, že aj vám na očkovaní záleží. Váš postoj je najmä pri nástupe tretej vlny pandémie veľmi dôležitý.

Predošlý školský rok ste zvládli hrdinsky. Klobúk dole pred vami všetkými – študentmi aj učiteľmi. Aby ste to mali tento rok veselšie, Košický samosprávny kraj pripravil súťaž pre všetkých maturantov pod názvom „Hviezdna stužková“. Tí, ktorí sa zapoja do súťaže o najzaočkovanejšiu triedu, budú môcť vyhrať súkromný koncert populárneho slovenského rapera s hviezdnym moderátorom a ďalšími hviezdnymi hosťami. Pre žiakov nematuritných ročníkov sme zase pripravili súťaž Voda nad zlato, vďaka ktorej môžu vyhrať skvelé ceny a zároveň pomôcť životnému prostrediu. Spoločnými silami sa nám tak podarí dosiahnuť, aby sme bolo zeleným krajom. V najbližších dňoch sa k vám dostanú podrobnejšie informácie o tom, ako sa do súťaží zapojiť.

Pravdepodobne nás všetkých čaká ďalší školský rok, v ktorom nebude jednoduché čokoľvek plánovať. Prajem vám, aby ste všetky výzvy – plánované aj neplánované – preskakovali s optimizmom. A nám všetkým, aby sme o pandémii počúvali už len na hodinách dejepisu.

Rastislav Trnka
predseda Košického samosprávneho kraja

Napísal RNDr. Dušan Žaludko, riaditeľ školy, 30.8.2021

Vážení rodičia, milí žiaci ,

v súvislosti s blížiacim sa otvorením školského roka zverejňujeme pokyny a opatrenia, ktoré upravujú organizáciu a prevádzku školy od 2. 9. 2021. Prosíme Vás, aby ste si všetky dokumenty dôsledne preštudovali. Je v záujme nás všetkých, aby sme rešpektovaním a dodržiavaním  opatrení zvládli školský rok úspešne a v zdraví.

Otvorenie školského roka 2021/2022 bude prebiehať v kmeňových učebniach jednotlivých tried formou slávnostných triednických hodín. Škola bude 2. 9. 2021  otvorená od 7:45 hod. Žiaci 1. a 2. ročníka budú vstupovať do školy cez predný vchod, žiaci 3. a 4. roč. cez zadný vchod.  Pri vstupe do budovy školy je potrebné mať správne nasadené rúško a vykonať dezinfekciu rúk. Žiaci pôjdu priamo do tried, nebudú sa zbytočne zdržiavať na chodbe, resp. v šatni. Triednické hodiny začnú  o  8:30 hod.

V školskej jedálni sa začne variť od pondelka 6. 9. 2021. Informácie k organizácii pri vydávaní stravy a pokyny školskej jedálne Vám podajú triedni učitelia.

Ďalšie informácie a pokyny k organizácii školy budú aktuálne zverejňované na stránkach školy.

Verím, že vzájomnou zodpovednosťou, ohľaduplnosťou, pochopením a toleranciou zvládneme školský rok 2021/2022 úspešne.

                                                                                                       RNDr. Dušan Žaludko, riaditeľ školy

Prílohy

1. Podmienky vstupu do objektu školy a školského zariadenia

2. Usmernenie pre zákonných zástupcov a žiakov prichádzajúcich do školy

3. Školský semafor v školskom roku 2021/2022

4. Písomné vyhlásenie o bezpríznakovosti

5. Oznámenie o výnimke z karantény

6. Návod na použitie samodiagnostického testu

7. Sprievodca pre samotestovanie na prítomnosť COVID-19

Ďalšie informácie sú zverejňované na www.ucimenadialku.sk  a stránkach RÚVZ a ÚVZ SR.

Milí rodičia,

škole bola schválená žiadosť o autorizáciu na generovanie potvrdení o návšteve školy. Takto Vy, rodičia našich žiakov, si môžete potvrdenie o návšteve školy sami kedykoľvek vytlačiť.

Tu je návod: Ako vytlačiť potvrdenie o návšteve školy pre svoje dieťa

Napísali koordinátorky MSČK Mgr. Anna Džadová, Mgr. Martina Stanková, jazyková korekcia Mgr. Stanislava Markovičová, 02.07.2021

„Každý jedinec má byť schopný zachrániť život iného, ide o základný prvok solidarity s inou ľudskou bytosťou.“ 

Vedieť poskytnúť prvú pomoc je jednou zo základných povinností každého z nás. Aj naši žiaci si to uvedomujú v plnej miere. Súčasťou ich štúdia sú aj základy prvej pomoci, aby v prípade potreby vedeli zachrániť ľudský život. 

Vážená pani riaditeľka, pán riaditeľ, vážení učitelia, milí žiaci,

keď sme sa lúčili minulý rok pred prázdninami, prial som si, aby to bol posledný rok s pandémiou. Myslím, že som nebol jediný. A určite nie som jediný, kto si toto prianie prenáša do ďalšieho školského roka. Veď poznáte ten vtip, keď sa pýtali Joža, čo robil pred koronavírusom. Odpoveď bola: „Čo som chcel.“

Z rozhodnutia ministerstva školstva boli aj naše stredné školy zatvorené šesť mesiacov. Je šťastím v nešťastí, že oproti vlaňajšku sme skúsenejší. Dištančné vzdelávanie nás už nezaskočilo a vieme z online vyučovania vyťažiť maximum. Bez technológií si školský rok ani nedokážemepredstaviť. Ale čo je dôležité, už druhý rok po sebe sa okrem iného učíme aj to, že spoločnými silami sa dokážeme prispôsobiť akejkoľvek situácii. Vzdelávanie z domu si vyžaduje oveľa väčšiu mieru samostatnosti a zodpovednosti učiteľov aj žiakov než prezenčná výučba v priestore školy. Uniesť ju nie je jednoduché. Preto vám ďakujem, že ste to opäť zvládli na jednotku. Že ste opäť držali všetci spolu, hoci aj na diaľku a veľkú časť roka len online.

Myslím na prvákov, ktorí nastúpili na nové školy, ale poriadne sa nestihli adaptovať. Taktiež na vás, ktorí ste počas školského roka nemohli plnohodnotne absolvovať praktické vzdelávanie. Veľmi si prajem, aby ste v nasledujúcom ročníku dostali viac šancí. Zrejme to budete mať ťažšie ako vaši predchodcovia, ktorí nemuseli dobiehať zameškané tréningy alebo prax. Ale verím vo vás a viem, že pre seba urobíte maximum. Uplynulý školský rok sa líšil ešte v čomsi. Druháci, pamätáte si, ako ste vlani unikli pred prijímačkami? Tohtoroční prváci už toľko šťastia nemali a museli sa s nimi popasovať. Naopak, maturity si odkrútili ústne len tí, ktorí nesúhlasili s administratívne určenou známkou.

Veľká vďaka patrí učiteľom a študentom, ktorí aj tento rok urobili všetko pre to, aby sme sa napriek okolnostiam posunuli dopredu. A hlavne nezabudli na ľudskosť a spolupatričnosť. Osobitne sa chcem poďakovať našim stredným zdravotníckym školám. Množstvo pedagógov aj žiakov pomáhalo v celoplošnom testovaní východniarov a neskôr i s organizáciou vo veľkokapacitných očkovacích centrách. Zdravotnícke školy neraz bezodplatne prepožičali priestory na antigénové testovanie. V období, kedy školy vyučovali dištančne, pomáhali žiaci aj pedagógovia stredných zdravotníckych škôl odľahčiť preťažený personál v zdravotníckychzariadeniach. Naši študenti takto získali nenahraditeľnú prax. To všetko aj za cenu, že prax získavajú v prostredí s vyšším rizikom nákazy vírusom COVID-19. Som na nich hrdý a rovnako aj na personál našich škôl, ktorý vypomáhal v čase krízy v zariadeniach sociálnych služieb.

Milí učitelia, milí žiaci, prajem vám veselé prázdniny. Oddýchnite si a načerpajte zážitky, na ktoré nebudete chcieť zabudnúť. Tak ako vlani, zrejme aj tento rok sa na jeseň ukáže, ako zodpovedne sme sa správali v lete. Veľmi si prajem, aby sme sa v septembri vrátili do škôl a na online vyučovanie už len spomínali. Preto, prosím, ani v lete nezabúdajte na pravidlo RRR. Ak ste si hneď pomysleli na rúško-ruky-rozostupy, tak vedľa. Mal som na mysli radosť-relax-rozvahu.

Rastislav Trnka

predseda Košického samosprávneho kraja

Napísala Mgr. Martina Ďurišinová, jazyková korekcia PhDr. Bibiána Lojanová, 25. máj 2021

Aj v tomto školskom roku sa nám podarilo v spolupráci so Žiackou školskou radou pri Strednej zdravotníckej škole v Michalovciach pod vedením Mgr. J. Žeňuchovej a PhDr. Z. Šelepcovej vyzbierať na našej škole sumu 162 € a zakúpiť „Darčeky pre život“ pre deti, ktoré to najviac potrebujú. Obsahom zakúpených darčekov sú:

1. Vakcíny proti obrne (120 dóz) - pre 60 detí.
2. Vakcíny proti osýpkam (80 dóz) - pre 80 detí.
3. Antimalariká (80 balení po 12 tabliet) - pre 80 detí.
4. Tablety na čistenie vody (10 000 tabliet).
5. Ceruzky - pre 250 detí.
6. Zošity - pre 20 detí.

Pomáhame tam, kde to najviac potrebujú, a sme na to hrdí.